Ako vznikol Folklórny a divadelný súbor Dubkáčik? Čo tomu predchádzalo? 

 

Folklórny a divadelný súbor Dubkáčik Buzitka v roku 2012 obnovil svoju dlhoročnú kultúrnu činnosť ako občianske združenie. Nadviazal tak na svoje historické korene.

Tradícia divadelníctva sa začala prisťahovaním československých legionárov na pustatinu Bozita (dnes Buzitka) po prvej svetovej vojne. V roku 1926 tu založili pod vedením Václava Müllera Spolek divadelních ochotníků a vytvorili podmienky na vznik a vývoj kultúry. Aj keď v obci nevznikla tradičná ľudová kultúra ako ju poznáme na príklade iných obcí, „folklórny“ impulz podnietil v roku 1967 založenie Folklórneho krúžku, ktorý viedol Štefan Cabala. Jeho pôsobenie však bolo krátke a v roku 1969 zanikol.

V priebehu rokov tradíciu „ochotníčenia“ ovplyvnilo množstvo osobností, z ktorých spomenieme učiteľov Andreja Eliáša, Júliusa Slaninu či manželov Martu a Ladislava Mackových. Približne v roku 2000 vznikol aj názov súboru „ Dubkáčik“. Jeho pomenovanie je odvodené od 500-ročného duba, ktorý rástol v chotári dediny. Zaujímavosťou je, že pri tomto strome sa nechal odfotografovať aj sám bulharský cár Ferdinand Coburg.

Aj po obsahovej stránke prešlo ochotnícke divadlo v Buzitke viacerými obdobiami. Začínalo sa klasickými divadelnými hrami v troch či štyroch dejstvách. V 90 – tych rokoch už ochotníci ponúkali verejnosti krátke estrádne vystúpenia a vtipné scénky inšpirované vtedajšou televíznou tvorbou, obohatené o moderné a ľudové tanečné vstupy.

Od roku 2010 sa ale ponímanie Dubkáčika začínalo meniť a postupne prechádzalo do podoby, akú máme možnosť vidieť dnes.  V súčasnosti má náš kolektív približne do 40 členov z Buzitky i okolia.  Súbor tvoria zložky dospelých, mládeže a detí. Riaditeľkou občianskeho združenia je Slavomíra Očovanová, kolektív je  pod umeleckým a organizačným vedením manželov Veroniky a Mateja Balážovcov.  Hudobný doprovod je pod taktovkou predníka Michala Brodnianskeho a ĽH Podjavorská muzika zo Zvolenskej Slatiny.

Čomu sa v súčasnosti venujete?

 

Myslíme si, že ako súbor máme v rámci našej činnosti  dosť široké pôsobenie. Tanečný a spevácky repertoár pozostáva z nášho regiónu Novohrad. Venujeme sa taktiež spracovaniu tradičných ľudových zvykosloví a kalendárnych obyčajov, ktoré potom prezentujeme nielen na kultúrnych podujatiach, ale taktiež na súťažných prehliadkach v choreografiách a v speve. V rámci činnosti aktívne realizujeme vlastné terénne výskumy najmä v obciach okresu Lučenec.

Možnosťou využitia výskumu sa stali vzdelávacie a prezentačné aktivity súboru Dubkáčik formou prednášok s názvom Folkór zo strechy Novohradu pre odbornú alebo laickú verejnosť. Pre zachovanie a oživenie tradičnej výroby, sme sa začali venovať aj prezentácii remeselných dielní ľudového textilu obce Polichno v rámci projektu Timravin dvor, kde návštevníci môžu spoznávať techniky ich výroby.

V roku 2019 sme získali certifikát Regionálny produkt Novohrad na „ čepiec novohradských vŕškov“, ktorý bol pre nás malým krokom k zachovaniu a oživeniu tohto špecifického klenotu severozápadného Novohradu.  Týmto aktom sme sa rozhodli dať poklonu všetkým „šovkyňám“, ktoré tento skvost Novohradu vytvorili a zanechali. V poslednom období sme pre budúce nevesty začali ponúkať aj tradičné svadobné čepčenie, ktoré vychádza z vrchárskych obcí Novohradu v tradičných ľudových odevoch.

V súčasnosti je teda naším hlavným cieľom zachovávať a rozvíjať ľudové i kultúrne tradície, divadlo, zvyky a obyčaje z regiónu Novohrad, pestovať tradičný aj štylizovaný folklór a tento prezentovať najmä doma i v zahraničí.

Aké ľudové tradície prezentujete vo FaDS Dubkáčik? 

 

K tejto otázke sa vyjadríme len okrajovo, pretože sa to nedá obsiahnuť do niekoľkých viet. Vrchárskej oblasti severozápadného Novohradu sa venovalo veľmi málo odbornej literatúry z etnologického pohľadu.  Okrajové etnologické záznamy sa objavujú v rôznych zovšeobecnených publikáciách o tradičnom zvykosloví či kalendárnych obyčajoch. Aj toto bol dôvod, prečo sme začali od roku 2016 realizovať vlastné terénne výskumy. Výsledky výskumu v obciach Ábelová, Nedelište a Polichno sa pre nás stali nápomocným zdrojom informácií a studnicou ľudového zvykoslovia, piesní, tradičného ľudového odevu, ktoré sme sa rozhodli  prezentovať ako „ pomyselný“ zástupca nositeľov tradícií vrchárskej oblasti severozápadného Novohradu.

Scénickým predvedením tak robíme pomyslenú „osvetu“ spoznávania tradícií. V blízkej budúcnosti máme v pláne vydať publikáciu, ktorá bude o tradičnom zvykosloví vrchárskej oblasti Novohradu.

Kde všade Vás môžeme vidieť, reprezentujete Novohrad aj v zahraničí? 

 

Od celoslovenských festivalov, folklórnych súťaží až po rôzne kultúrne podujatia obcí v našom regióne, a všade tam, kde sme pozvaní. Každá folklórna sezóna je pre nás veľmi náročná, ale aj zároveň výzvou posúvať svoje možnosti.

V tomto roku vzhľadom na pandemickú situáciu, nás mrzí napríklad zrušenie Folklórnych slávností pod Poľanou v  Detve, kde sme sa mali predstaviť či súťaž v ľudovom tanci Šaffova ostroha.

Tak ako väčšina folklórnych súbor aj my máme za sebou niekoľko „folklórnych výletov“ do sveta – Maďarsko, Srbsko… Je to skôr spestrenie folklórnej sezóny pre členov súboru a všetkého čo k tomu patrí, ale povedzme si úprimne, často je to finančne a organizačne náročné, a skôr sa zameriavame na domácu prezentáciu.

Skúste nám priblížiť vaše doposiaľ debutové CD – Ďedinské pesničky Novohradu. 

 

V roku 2018 sme vydali svoj debutový hudobný nosič pod názvom Ďeďinské pesňičky Novohradu v interpretácii Folklórneho a divadelného súboru Dubkáčik Buzitka a v hudobnom aranžmáne Podjavorskej muziky zo Zvolenskej Slatiny. Dušou pre nahrávanie CD bol zozbieraný piesňový materiál z obcí severozápadného Novohradu – Ábelová, Polichno, Nedelište a novohradské piesne zapísané v knižných zbierkach.

V minulom roku 2019 sme vydali aj náš prvý hudobný videoklip k pesničkám – Štyri kone vo dvore a Číže je to šuhaj jak ruža?,  ktorý sme sa rozhodli vizuálne „ prerozprávať“. Dôraz sme kládli na správne ustrojenie odevu a čo najvernejšiu ukážku tradičného prostredia.

Aké sú vaše ciele a plány do budúcnosti? 

 

Cieľov a plánov je vždy veľmi veľa, a kde je vôľa tam je aj cesta. Najbližšie nás čaká príprava na decembrový galaprogram a niekoľko vystúpení. Prezentovať folklór Novohradu na festivaloch a súťažných prehliadkach. Naďalej chceme pokračovať v terénnom výskume obcí Novohradu. Zdokumentovať a vydať relevantnú publikáciu či dokument. Chceli by sme sa tiež zamerať na systematickú analýzu spevného štýlu, zachovávanie nárečia pri interpretácii či iné javy, ktoré sa pri speve prejavujú. Je dôležité poznamenať, že spev dnešných spevákov v regióne Novohrad, pri prednese piesní nie je relevantným obrazom interpretácie.

Pokračovať v prednáškach a robiť osvetu správneho ustrojenia sa do ľudového odevu či odstrániť začínajúcu sa uniformitu pri pomenovaní „ novohradský kroj“. Postupne by sme chceli prezentovať aj ďalšie obce Novohradu v tradičnej ľudovej kultúre. Najbližšie nás čakajú aj okrúhle jubileá. Už v budúcom roku to bude 95. výročie ochotníckeho divadla v obci Buzitka a potom 10. výročie súboru Dubkáčik.

 

Zdroj fotografií a video : FADs Dubkáčik