Novohrad ukrýva klenoty nielen v podobe prírodných krás, historických pamiatok a tajomných hradov, ale aj mnohé folklórne klenoty a jedným z nich je aj sympatické trio Lenka, Danka a Patrícia – Sestry Sihelské z Poltára.

Od detstva sa venujú folklóru, pôsobili vo viacerých folklórnych súboroch. Zaujímala nás však nielen ich láska k folklóru, ale aj ich vzťah k doposiaľ turistami neobjavenému regiónu Novohrad, odkiaľ pochádzajú.

Prezraďte nám ako ste sa dostali k ľudovej hudbe a folklóru?

Danka:

K folklóru sme sa dostali vďaka ocinovi, keďže otcova mama pochádzala z Detvianskej Huty a máme v Hriňovej aj rodinu, začali sme chodiť do detského folklórneho súboru Vrchárik v Hriňovej a zároveň nás vozil na aute dvakrát do týždňa aj do ZUŠ – ky v Lučenci, kde sme absolvovali dva cykly v hudobnom odbore husle a spev.

Potom počas strednej školy sme boli ja s Lenkou členkami FS Rimavan v Rimavskej Sobote, počas vysokej školy sme hrali a spievali vo vysokoškolskom súbore Zobor v Nitre, kde teraz tancuje Paťka.

Po vysokej škole som odišla do Bratislavy, kde som išla hneď na konkurz do speváckej zložky SĽUK-u a tam spievam dodnes a som zároveň organizačná vedúca, no a samozrejme máme naše sesterské trio, s ktorým vystupujeme hlavne na strednom Slovensku.

Paťka:

Ja ako najmladšia som samozrejme pokračovala v šľapajách sestier, čím som to mala najľahšie. Tým pádom som bola aj najmenej svedomitá a folklór ma spočiatku až tak nebavil. V súčasnosti som však veľmi vďačná, že som sa mohla v detstve venovať hudbe a veľmi ma baví najmä spev a tanec.

Aký je váš vzťah k rodnému regiónu Novohrad?

Danka:

Novohrad som začala vnímať až pred tromi rokmi, keď som pracovala v Novohradskom osvetovom stredisku ako metodička pre folklór. Všimla som si, že je celý región dosť zanedbaný, nielen turisticky, ale aj folklórne. Tak som išla do knižnice a v rámci  terénneho výskum zozbierala som piesne z Novohradu a nahrali sme so sestrami naše prvé CD. Bolo to však veľmi finančne aj psychicky náročné.

Cez piesne sme sa dostali ku Ábelovským krojom, ktoré sú veľmi cenné a majú minimálne pre mňa nevyčísliteľnú hodnotu. Čiže môj vzťah k Novohradu spočíva hlavne v hlbokom vnútornom prepojení s jeho nádhernými piesňami a krojmi, ktoré vytvorili a nám tu zanechali jeho pôvodní obyvatelia. A tento vzťah prežívam najsilnejšie na javisku, keď interpretujem v storočnom ručne šitom Ábelovskom kroji krásne storočné piesne z rôznych obcí Novohradu. Vtedy sa cez srdce spájam s pôvodnými obyvateľmi a som živou pokračovateľkou ich odkazu, čo je pre mňa neskutočne silným zážitkom.

Paťka:

Ja som už počas strednej školy odišla študovať do Nitry, tým pádom som trávila stále menej času doma. Musím sa priznať, že len vďaka sestrám som znovu objavila chuť a čaro Novohradu. Počas vystúpení v jednotlivých obciach som si uvedomila, že môžem byť hrdá na to odkiaľ pochádzam. Očarila ma nielen príroda, ale najmä tradície, krásne kroje a najkrajšie piesne. Práve tie majú pre mňa najväčšiu hodnotu, pretože v ich slovách je cítiť veľa sily, smútku a lásky.

Ktoré miesta v Novohrade patria medzi vaše najobľúbenejšie ?

Lenka:

Miest v Novohrade, ktoré sme si obľúbili je viac, možno aj preto, že sa nám spájajú s nejakých zážitkom.

Ako napríklad, keď sme sa zastavili otužovať vo vodnej nádrži Ľuboreč cestou z Gaštanových slávností z Modrého Kameňa, keď sme vystupovali v synagóge v Lučenci, či v kaštieli v Divíne, alebo na Haličskom zámku. Vďaka nahrávaniu v relácii Kapura sme si pozreli tento rok aj múzeum B.S.Timravy v Políchne a vďaka výskumu sme sa zoznámili aj s obcou Ábelová, odkiaľ sme si priniesli aj nových známych či priateľov.

Z detstva si spomíname na miesta, kde sme sa chodili kúpať, ako je baňa pri Poltári, Dolná Strehová, Ružiná, či rybník v Tomášovciach.  K najobľúbenejším patria hlavne tie miesta, kde sa dobre cítime. Boli to veľakrát miesta, kde sme mohli účinkovať a kde bola fantastická atmosféra ako napríklad v obci České Brezovo, Halič, Kalinovo, Málinec, Lehôtka, atď. a niektoré miesta ako napríklad obec Lupoč, Chrťany, Trenč a Mašková sme spoznali len vďaka vystúpeniam.

Danka:

Keďže som zatiaľ nestihla pobehať regionálne pamiatky a prírodu kvôli častým víkendovým vystúpeniam so SĽUKom, pre mňa je najobľúbenejším miestom mestský park v Lučenci, z ktorého sála pokoj a sú tam krásne labute a páv. Potom Pizzéria „Notre“ v Lučenci, v ktorej sa vždy zastavíme cestou z Bratislavy a návšteva u tety Ivanky, u ktorej sa vždy obliekame pred vystúpením do kroja.

Pre tých, ktorí nepoznajú náš región, čo by ste im odporučili navštíviť, vidieť a zažiť v Novohrade?

Lenka:

Najviac miest v Novohrade som z nás troch sestier navštívila asi ja a preto im odporúčam pozrieť si minimálne Fiľakovský hrad a hrad Divín, kaštiele, Haličský zámok, kostol v Ľuboreči a Starej Haliči.

Záhadný, mystický pocit sa ma zmocnil na cintoríne pri prehliadke ľudových náhrobníkov Novohradu v Hornom Tisovníku, kde sa ocitnete akoby v inom svete. Páčil sa mi aj výhľad od kostola na Ozdíne a zažiť odporúčam výstup na Striebornú, kde som dostala aj magnetku na pamiatku a v tom istom roku 2018 som sa zúčastnila aj nočného Luciovského pochodu na Javor z Podkriváňa do Divína, kde mi ponúkli guľáš, zákusky, víno  a darovali mi gaštanový náramok. Tak isto odporúčam  turistický prechod k prameňu Ipľa. Určite je dobré zažiť aj Medzinárodný Novohradský Folklórny festival a jarmok v Lučenci a ochutnať gombovce (slivkové gule) na Gombovecfeste v Poltári. Keď budete do mesta vchádzať môžete vidieť po ľavej strane Turecký most zo 17.storočia, po ktorom sme prechádzali autom celé detstvo niekedy dvakrát denne.

Tých miest je veľa a určite odporúčam navštívíť, vidieť a zažiť všetko, čo sa dá.

Danka:

Podľa mňa už iba pri počúvaní novohradských piesní na našom CD sa človek prenesie do tých najkrajších kútov obcí Novohradu, kde tie piesne vznikali a na základe slov a melódií navštívi a na chvíľu zažije každodenný život vtedajšieho ľudu. Jeho starosti, radosti, trápenia, či lásky.

Môžete nám viac priblížiť o tom ako vznikla myšlienka prihlásiť sa do folklórnej šou Zem spieva a ako sa Vám tam účinkovalo?

Danka:

Išlo nám hlavne o zviditeľnenie Novohradu a náš región sme zastupovali v celej šou iba my tri. No ako to už na Slovensku býva…keď sme videli, kto je v porote, vedeli sme, že sa nedostaneme ďaleko.. Cieľ sme ale splnili a vďaka tej šou sme mali viac vystúpení po celom Slovensku a Coop Jednota nám darovala 1000 eur, čo nás veľmi potešilo a vnímali sme to ako zadosťučinenie za našu energiu a čas, ktorý sme tomu obetovali.

Paťka:

Hlavným dôvodom, prečo sme sa vôbec rozhodli prihlásiť do tejto súťaže, bolo zviditeľnenie regiónu Novohrad. Keďže sme hneď po prvých výskumoch zistili, že daný región má čo ponúknuť a vyrovná sa ktorémukoľvek inému regiónu na Slovensku, má krásne piesne, kroje, bola by škoda nechať to tak. Tiež nás napríklad hnevalo, že na folklórnych akciách sa necháva priestor len najviac propagovaným regiónom. Spočiatku sme Novohrad reprezentovali vystúpeniami práve v obciach a mestách, ktoré patria do tohto regiónu, tiež sme nahrali CD. Keď v tom čase začali vysielať šou Zem spieva, automaticky nás napadlo, že tam by sme mohli predstaviť Novohrad väčšiemu záberu ľudí a prakticky celému Slovensku. Z tohto pohľadu bol výborný nápad prihlásiť sa, avšak uvedomovali sme si, že zúčastniť sa pre nás nebude úplne ľahké. Problémom bolo, že sa nám veľmi nepáčila podstata danej šou a tiež, že nás má niekto hodnotiť, keďže sa folklóru venujeme odmalička a nepotrebovali sme s niekým súperiť alebo sa ukazovať. Nakoniec však zvíťazila chuť priniesť do popredia piesne z Novohradu, čo samozrejme vôbec neľutujeme. Nielenže sme dostali množstvo pozitívnych reakcií, ale vidíme tiež zmenu, že na folklórnych akciách si môžeme rozkázať už aj piesne z Novohradu, pretože ich už ľudia poznajú a pridávajú sa.

Aké sú vaše plány a sny do budúcnosti?

Lenka:

Určite by som chcela mať vlastnú rodinu a zázemie, aby som sa mala kde vracať, a potom by som najradšej precestovala celý svet. No uvedomujem si, že v prvom rade by som mala vidieť a vedieť, čo najviac o vlastnej krajine a regióne. Región chcem reprezentovať a zviditeľňovať pokiaľ sa mi bude dať a pokiaľ to uznám za vhodné.

Máme so sestrami aj pár tipov, čo by sa dalo pre zviditeľnenie regiónu urobiť a chceli sme točiť aj vtipné videá z oblastí regiónu, ak by to niekoho zaujímalo a oslovilo, sme tomu naklonené.

Som veľmi rada, že sa nám podarilo nahrať obidva CD nosiče a zachrániť vyše 60 piesní z Novohradu, dáva mi to pocit slobody.

Keby som sa  teraz rozhodla otočiť svoj život hore nohami a ísť možno úplne iným smerom, môžem si povedať, že som niečo vytvorila, že po mne niečo hodnotné zostalo, a s pokojom vykročiť v ústrety niečomu novému bez výčitiek.

Danka:

Tých je veľmi veľa a určite tam patrí aj pokračovanie vo zviditeľňovaní Novohradu, ale v prvom rade túžim mať vlastnú rodinu – harmonický vzťah a bývať v dome.

Chcela by som precestovať celý svet, skladať vlastnú hudbu a koncertovať, mať okolo seba dobrých ľudí, športovať, byť viac v prírode, pri mori, byť sama sebou a počúvať svoje srdce.

Paťka:

Priznám sa, že nemám úplne jasnú predstavu o budúcnosti, samozrejme chcela by som, aby sa mi v každej sfére života darilo J.

Veľmi ma baví tanec a keď prestanem aktívne vystupovať, vedela by som si predstaviť, že sa zamieram napríklad na tvorbu tanečných workshopov a pod. V pracovnej oblasti by som najradšej rozbehla nejaký vlastný biznis, ale uvedomujem si, že na to musím získať ešte veľa skúseností. Bola by som veľmi rada keby sa aj sestrám podarilo vyprodukovať niečo vlastné, možno aj v oblasti kultúry, aby sme mohli zúžitkovať skúsenosti z folklóru, ktorému sme sa venovali celý život a mohli tak stále spolupracovať.

Tiež ma veľmi baví cestovanie, spoznávanie nových krajín a cudzie jazyky, ale čoraz viac si uvedomujem, že bude ťažké skĺbiť prácu, starostlivosť o rodinu a popritom si plniť aj svoje sny. Dúfam, že sa mi to bude aspoň čiastočne dariť.

Ďakujeme za rozhovor a za Váš čas.

 

Zdroj fotografií : archív sestry Sihelské, Renata Štolcová, Mgr. Anton Trebuľa – Kečkár