Ing. Eva Urbanová z Lučenca sa dlhé roky venovala modelovaniu zo slaného cesta, avšak po asi 12-tich rokoch sa rozhodla vyskúšať prácu s hlinou. Pani Eva vytvára svoje výrobky z ruky, teda bez použitia hrnčiarskeho kruhu. Keďže je samouk, nie je ovplyvnená žiadnou školou, čím necháva úplnú voľnosť tomu, ako hlinu vníma a cíti. O jej začiatkoch a o tom čo jej prináša samotná keramika Vám prínašame v nasledujúcom rozhovore.

Ako dlho sa venujete keramike a aké boli Vaše začiatky?

Keramike sa venujem len dva roky. Ako všetky začiatky, ani tie moje neboli ľahké. Ale som za to rada, pretože skutočne si vážime len to, čo sme dosiahli cez prekážky. Jedného dňa som si povedala, že je čas prejsť zo slaného cesta na keramiku. Už niekoľko rokov som mala kontakt na keramikárku, od ktorej som mala prekrásny hrnček. A tak som jej zavolala, či by som mohla u nej absolvovať kurz keramiky. Súhlasila a tak sme sa dohodli. Môj extra rýchlokurz trval len tri dni. Hneď povedala, že mám hlinu v rukách, že viem modelovať. Vysvetlila mi technológiu spájania, recyklácie, glazovanie a pri akých teplotách robiť prežah a ostrý výpal. Tvrdila mi, že sa nemusím báť páliť v peci, že je to bezpečné. A tak som sa ešte v ten týždeň vybrala pozrieť si pec do Očovej. Tam sa mi podlomili kolená. Nevedela som sa rozhodnúť. Kúpiť pec, nekúpiť? Zvládnem to. Investícia bola aj s glazúrami, vybavením sro-čky…cca 3000 EUR. Keďže prvý biznis mi nevyšiel, nechcela som opäť zlyhať. Nakoniec som pec nekúpila. Ale našla som si v Kalinove pána, od ktorého som brala glazúry a hlinu. Prvé výrobky keď boli suché, vhodné do pece na prežah som veľmi opatrne zabalila a ako s maľovanými vajíčkami odviezla k nemu na výpal. Takto to šlo asi mesiac, alebo dva. U neho som sa doučila to, čo som nestihla u keramikáry. Sama som si nakladala výrobky do pece a potom som ich u pána Hlodáka glazovala a dávala opäť do pece. Myslím že som to takto urobila asi 5-6 krát a potom som už nabrala odvahu a kúpila som si pec. Prečítala som si aj jeho knihy o keramike, ktoré boli pre mňa dosť náročné, ale prečítala som ich. A aj niekoľko iných kníh pre samoukov. Nevzdala som to preto, pretože už prvé výrobky sa mi podarili tak, že som sa sama prekvapila.

Uvedomila som si, že mám dar od Boha a mám pokračovať.

Veľmi mi pomohlo aj to, že mám vyštudovanú Technickú univerzitu odbor hutníctvo. Síce som v tomto obore nikdy nerobila, ale vedela som si rýchle dať veci do súvislostí. Na trhu je množstvo hlín, glazúr, engoby, farbítka, podglazúrne farby…Techník, ako spracovať hlinu je neúrekom. Konečný výsledok sa môže spotrebiteľovi javiť ako jednoduchý, ale len ten, kto robí rukami vie, koľko umu, času a všetkého za tým je, aby bol výsledok dobrý. Veľa sa dá pokaziť, nedodržaním postupu, teplôt, nesprávnym skombinovaním hliny s glazúrou a podobne.

Ako ste sa dostali práve k výrobe keramiky, čím Vás oslovila?    

Cez slané cesto. Je to veľmi podobné. Vďaka slanému cestu som sa naučila modelovať. Dokonca technológia je veľmi podobná, akurát cesto sa môže postupne zohrievať maximálne do 220 stupňov celzia a keramika do 1260 stupňov. Avšak po 12-tich rokoch som sa rozhodla pre zmenu. Po dlhých rokoch, čo som používala tú istú múku a soľ mi prestali výrobky praskať. Tiež som sa chcela venovať keramike, ktorá má dlhodobejšiu životnosť ako slané cesto.

Pamätáte si ešte na svoje prvé výrobky?

Áno. Úplne prvé boli anjeliky zo slaného cesta, ktoré mi pomáhal dotvoriť môj syn Samko. Mám ich dodnes na vianočnom stromčeku rok čo rok. Sú pre mňa nesmierne vzácne. A z keramiky tiež. Neverila som, že som to urobila ja. Veľmi som bola prekvapená, že hneď prvé výrobky sa vydarili. Dodnes vyrábam ich kópie. 🙂

Kde hľadáte inšpiráciu pri výrobe keramiky?

Napríklad na Pintereste. Ale nemusí to byť práve keramika. Veľmi často ma inšpiruje napríklad obrázok starého domu, alebo domov. Ja si to potom vymodelujem do hliny. Napríklad ma raz inšpirovala výzdoba okien v materskej škôlke v Trebeľovciach, keď som v lete išla na bicykli. Bol tam taký papierový biely plot, so srdiečkami, za ktorým rástli slnečnice. Vystrihnuté z papiera. Veľmi milé. Podľa toho som potom urobila vešiačik na kľúče.

Čo Vás najviac baví vyrábať?

Všetko. Milujem vyrábať misy. Sú praktické, tácky, domčeky, svietniky, to mi je úplne jedno. Skôr mám problém v tom, rozhodnúť sa, do čoho sa pustiť, pretože nápadov je viac, ako dosť. To bol na začiatku najväčší problém. Stála som v dielni a nevedela som si vybrať čo idem robiť skôr… aj priveľa inšpirácií je občas brzda pre tvorcu.

Čo pre Vás znamená samotná chvíľa, strávená v dielni?

Och…to je môj obrovský relax a vášeň. Keramika je pre mňa aj určitou duševnou terapiou. Taká artterapia, ktorej sa určite chcem do budúcna venovať, nakoľko veľa rokov študujem psychológiu a som aj aktívnou účastníčkou Terapie pevným objatím podľa Jiřiny Prekopovej. Milujem tvorbu ako takú. Popri tom si počúvam rôzne prednášky, to čo ma zaujíma. Väčšinou veci s duchovnou tématikou alebo hudbu. Najčastejšie meditačnú alebo akúkoľvek, ktorá mi hladká dušu. 

Myslíte, že ručne vyrobená keramika má v 21. storočí šancu?

Určite áno, dokonca viac ako kedykoľvek predtým, keďže sa mnohé keramické dielne zrušili a zďaleka sa nevyrába toľko ako kedysi. Ja napríklad všetko modelujem z ruky. Bez hrnčiarskeho kruhu. V každom výrobku, ktorý mi vyjde spopod rúk je vidieť tú ručnú tvorbu. A to je na keramike pre spotrebiteľa magické. Ja práveže rada priznám istú  nedokonalosť. Proste nechcem akoby výrobky boli dokonalé práve preto, aby spotrebiteľ okamžite videl, že toto niekto robil rukami. Nie je to strojová výroba. Verím, že moje výrobky vnášajú do domácností akési teplo, ľudskoť, lásku, že ich ľudia radi vezmú do rúk. Hlina je veľmi prírodný materiál a už samotný dotyk s ňou je pre mňa dôležitý.

Mne vôbec nie je jedno, z akého hrnčeka si ráno vypijem svoju kávu.

Kde môžeme nájsť Vaše výrobky?

Buď priamo u mňa v dielni, to je v Dome služieb na Masarykovej ulici. Dielňu mám vedľa práčovne, alebo na tržnici v Lučenci v Debničke Novohrad. Tiež v Košiciach v jednom kvetinárstve a práve komunikujem s majiteľkou predajne OLA pod Hviezdou v Lučenci a keďže sa jej výrobky veľmi páčia, zrejme sa dohodneme. Ak môžem, tak by som možno aj touto cestou apelovala na kompetentných. Výrobcom a nielen keramiky by veľmi pomohlo, ak by sa upravila legislatíva a to tak, aby remeselníci mohli predávať svoje výrobky napríklad s maximálne 20% maržou aj u platcov DPH. Pretože, ak ja vyrobím hrnček napríklad za 8 EUR a dám ho do obchodu, kde obchodník je platca DPH a má len 35%-tnú maržu, jeho predajná cena je 16 EUR, čo už je pre konečného spotrebiteľa vysoká suma a pre keramikára je predaj mimo trhov temer nerentabilný.

Je zo strany zákazníkov záujem o ručne robenú keramiku?

Určite je. Samozrejme. Ešte som nestretla človeka, ktorý by si nechcel niečo kúpiť, keď videl moje výrobky. Dokonca sa páčili mnohým mužom. Dokázali ju oceniť a kupovali pre svoje polovičky. Skôr je to otázka kúpyschopnosti, finančných možností a priorít.

Je záujem o Vaše výrobky aj počas tejto neľahkej situácie spôsobenej pandémiou?

Žiaľ, veľmi slabý. Ja sama som teraz v mimoriadne úspornom režime a zvyknem povedať, že teraz by som si ani ja sama nekúpila keramiku, hoci by bola akokoľvek pekná. Ľudia sú opatrní. Mnohí na hranici prežitia. Keby som nemala iný príjem, neviem ako by som prežila.

Aké posolstvo by ste odkázali čitateľom?

Želám všetkým pokoj v srdci. Nech sa deje vôkol nás čokoľvek, zostať pokojní a najmä láskavý jeden voči druhému. Ak niečo neviem ovplyvniť, naučila som sa to prijať. Nervozita, stres, imunitu len oslabujú. Preto sa zamerajme na pokoj, vďačnosť. Viem, že je to ťažké, ale viem aj to, že je to zrejme jediná momentálne schodná cesta. Želám všetkým čitateľom, aby sme túto náročnú dobu zvládli v zdraví. Viem, že svet sa mení a aj to, že ak to skončí, pretože nič netrvá večne, vďačnosť bude v našich životoch zrejme na prvom mieste. Skúsme si už teraz jeden druhého viacej vážiť. Nevieme, kedy sa ešte stretneme. Aj táto situácia nám ukazuje, ako sme sa navzájom vzdialili.

Skúsme najprv z bezpečnej vzdialenosti nájsť k sebe opäť cestu. V každom človeku je niečo vzácne, stačí to len objaviť.

 

Recenzie

Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.

Pridajte prvú recenziu pre “Bohatstvo z našich rúk: Keramika z ruky – Eva Urbanová”

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.