Drevo sprevádzalo človeka po celé roky a svojou všestrannosťou vyniká medzi mnohými inými materiálmi. Drevo ako surovina pre ďalšie spracovanie dáva človeku mnoho tvorivých možností a má svoje čaro.

Drevo učarovalo aj talentovanému Miroslavovi Kukučkovi, ktorý pochádza z malebného mestečka Modrý Kameň. Profesionálnemu rezbárčeniu sa venuje už 12 rokov. Začal výrobou drevených hračiek z dreveného odpadu zo strýkovej stolárskej dielne.

Práve vďaka strýkovi si prácu s drevom obľúbil a táto záľuba sa postupom času zmenila na jeho remeslo, ktoré ho chytilo za srdce natoľko, že mu zostal verný až dodnes.

Prečítajte si rozhovor s telentovaným pánom Kukučkom.

Ako ste sa dostali k práci s drevom a koľko sa jej venujete?

K práci s drevom som sa dostal cez svojho strýka, ktorý mal malú stolársku dielňu ako kutil, keď som mal cca 8 rokov. Začínal som „skliepaním“ rebríkov k izbovým kvetom  a neskôr som si začal vyrábať  vlastné hračky z dreva hlavne nákladné autá a lietadlá z drevených odrezkov zo strýkovej dielne.

Keď som sa mal rozhodnúť, kam pôjdem študovať po ukončení základnej školy, ťahalo ma to k drevu a tak som zvažoval študovať za stolára a nábytkára, no kvôli zdravotným problémom mi to lekárka neodporučila, a keď som našiel na propagačnom letáku zo SOU Lesníckeho v Banskej Štiavnici  odbor „umelecko-remeselné spracovanie dreva – rezbárske práce“, tak voľba bola jasná a vďaka menšej prašnosti tohto remesla aj akceptovateľná po zdravotnej stránke.

Po 4 rokoch štúdia a úspešnom zmaturovaní som sa ako 20 ročný pustil v roku 2009 na dráhu živnostníka a fungujem tak až dodnes.

Čo ste vyrobili ako prvé, a ktorý výrobok bol pre Vás najväčšia výzva?

Z rezbárskych vecí boli prvými výrobkami podložky pod poľovnícke trofeje, obrazy krajiniek, a rôzne dekoratívne veci.

Ako výzvu považujem ešte aj v súčasnosti každú jednu objednávku, ktorú robím po prvýkrát. Či je to plastika, prípadne nejaký erb alebo figurálna kompozícia.

Odkiaľ čerpáte inšpiráciu na Vaše výtvory?

Inšpiráciou na tvorbu je všetko možné od pocitov cez prírodu, architektúru až po tradičné výrobky s prvkami folklóru prípadne rôzne originálne darčeky, ktoré sú nielen esteticky dobre vyzerajúce, ale zároveň sú aj užitočné. Niekedy si ten výrobok vymyslím sám a niekedy ma zase inšpiruje samotný zákazník či obrázok na internete, ktorý sa snažím pretvoriť tak, aby v ňom bolo niečo moje.

Čo Vás na tejto práci najviac napĺňa?

Na tejto práci ma najviac napĺňa možnosť robiť to, čo ma baví. Som rád, keď sa ľudom moje výrobky páčia a robia im radosť. Taktiež ma teší fakt, že remeselné výrobky odrážajú tvorivú činnosť jednotlivca, jeho um, zručnosť a fantáziu. Keď vytvorím nejaké dielko, tak si ho môžem podpísať a vytvorím tým odkaz aj pre budúce generácie.

Myslíte si, že remeselné profesie majú perspektívu aj do budúcna?

Remeslá v súčasnosti zažívajú svoju renesanciu. A keďže v dnešnej pretechnizovanej dobe sa mladí ľudia  zameriavajú viac na neremeselné profesie, tak remeselníkov bude ubúdať, tým pádom bude dopyt po ich výrobkoch väčší a snáď aj lepšie docenený.

Ako Vás ovplyvnila momentálna situácia? Je záujem o Vaše výrobky?

Dopady súčasnej krízy som pocítil aj vo svojom remesle. Nakoľko som ako rezbár vyrábal najčastejšie rôzne doplnky ku svadbám alebo darčeky k životným jubileám, klesol dopyt po týchto výrobkoch na minimum. Taktiež sme nemali ani alternatívnu možnosť prezentovať sa na jarmokoch a naša prezentácia sa presunula výhradne do online priestoru a to je v prípade takýchto remesiel dosť neosobné.

Výhodou rezbárčiny je, že má príbuzné remeslo – stolárčinu, a to ako technologicky tak aj materiálovo a vďaka jednoduchým stolárskym výrobkom v rámci technických a priestorových možností som túto krízu ako tak ustál a naďalej sa venujem týmto remeslám. Čo pri jednom remesle strácam, tak druhým dorovnávam. A musím spomenúť aj fakt, že sa v tejto ťažkej dobe viac začalo hovoriť v mediách o remeslách a o ľuďoch, ktorých tieto remeslá živia.

Aké posolstvo by ste odkázali našim čitateľom?

Mojím posolstvom je, aby si ľudia vážili to čo doma majú. Remeselníci tu boli, sú a aj budú bez ohľadu na okolnosti a je len na ľuďoch či si k nám nájdu cestu a budú nás kúpou našich výrobkov podporovať. Ľudové remeslá sú charakteristickou  črtou slovenského národa a pretrvali stáročia, tak by bola veľká škoda, ak by nás nejaká korona zlomila.